Dnes je: 20. 11. 2017 Meniny má: Félix
Naše Kysuce

Ubytovanie Kysuce

Top linky z Kysúc

Info z Čadce

Osobnosti Kysúc



Turiec online

Reštaurácia Príma

Kysuce - prírodné pamiatky, kultúrne pamiatky a dominanty Kysúc

Raková

Pamätná izba Janka Palárika (1822-1872) – je umiestnená v budove kultúrneho domu. Otvorená bola r. 1972 pri 150. výročí jeho narodenia. Na počesť tohto kňaza, dramatika a publicistu sa tu koná každý rok súťažná prehliadka ochotníckych divadiel s názvom Palárikova Raková.

Pomník Janka Palárika dielo sochára  Fraňa Štefunku.

Kostol Narodenia P. Márie – bol postavený v roku 1789, ktorého projektantom bol Jozef Zítek, bol projektantom aj Národného divadla v Prahe.

Medvedia skala v lesnom komplexe Korcháň – je v blízkosti moravsko-slovenských hraníc. Predstavuje ukážku geologickej stavby Moravsko-sliezskych Beskýd, vytváraných striedaním ílovcov a pieskovcov. Nerovnaká odolnosť týchto skál proti účinkom erózie podmienila vznik zachovaných skalných solitérov. Tento má rozmery veľkosti poschodového domu.

Prístup: Je od rekreačného areálu Korcháň lesnou cestou smerom k hranici. Peši to trvá asi 30 minút.

Prírodná rezervácia Veľký Polomzaberá vrcholovú časť Veľkého Polomu (1067 m) a nachádza sa v katastri obce Raková. Predmetom ochrany sú prirodzené spoločenstvá jedľo-bukových smrečín s výskytom skalných útvarov rôznych zlepencov.


Staškov

Rodný dom herca Jozefa Kronera – nachádza sa za železnicou v blízkosti stanice, na ktorej bol zamestnaný jeho otec. Neskôr sa rodičia presťahovali do Serede. Do obce svojho rodiska a detstva sa počas celého života často vracal, najmä na známy futbalový turnaj o pohár Jozefa Krónera, ktorý sa tu koná každoročne na druhú júlovú nedeľu od roku 1971.

Pomník Jozefa Kronera – bol postavený v roku 2001 pred budovou kultúrneho domu.

Kalvária  v osade Jelitovje známe pútnické mesto. Prísupné je cestou podĺž potoka Olešňanka, ktorý tvorí hranicu medzi obcami Staškov a Olešná. V areáli kalvárie je upravený prírodný prameň.

V obci Staškov je pozoruhodná aj mohutná lipa pri bývalej základnej škole v ústredí obce, ktorá má v prsnej výške obvod 390 cm a je zaujímavo rozvetvená mohutnými konármi.

 

Turzovka a okolie

Pamätná izba spisovateľa Rudlofa Jašíka – je v budove kultúrneho domu, ktorý nesie jeho meno. Zriadená bola v roku 1979, pri 60. výročí jeho narodenia. Na jeho počesť sa každý rok konajú Jašíkove Kysuce, literárna súťaž mladých prozaikov.

Kostol Nanebovzatia P. Márie – bol postavený v roku 1759 a je pozoruhodný svojím bohatým  interiérovým  vybavením,  najmä  krížovou  cestou  a  obrazom  Ružencovej Panny Márie, ktorých autorom je J. B. Klemens.

V blízkosti železničnej zastávky Turzovka – vyšný koniec je začiatok chodníka k miestu údajného zázračného zjavenia Panny Márie na vrchu Živčáková, ktoré sa nachádza na trojmedzí chotárov obcí Vysoká, Korňa a Turzovka.

Socha Drotára s džarkom – socha je dielom Miroslava Cipára, pripomína známu kysuckú tradíciu drotárstva.

Beskydské slávnosti – slávnosti sa konajú každoročné v strede augusta, za účasti súborov Euroregiónu Beskydy. Hlavný program prebieha v prírodnom amfiteátri, ktorý patrí k trom prírodným scénam na Kysuciach.

 

Korňa

Korňanský ropný prameň – je ukážkou typickej vlastnosti flyšového pásma roponosnosti. Prejavuje sa povrchovým výverom v pramennom jazierku o priemere asi 1,5 m. V roku 1999 sa v blízkosti konali prieskumné vrty, ktoré však nepotvrdili výskyt ropy v množstvách vhodných na priemyslovú ťažbu.

Prístup: autobusom, od cesty sa nachádza jazierko asi 300 m.

Pútnické miesto Živčáková – popri ceste sa nachádzajú pútnické zastavenia krížovej cesty.

Klokočov

Klokočovske skálie – je to prírodná rezervácia geologického odkryvu skál v skalnej hrane asi 300 m dlhej a 15-25 m vysokej, s ukážkou guľovitej odlučnosti.

Prístup: autobusom po ceste medzi časťami Hrubý Buk a Hlavice, pri osade Jarošovci po vyznačenom chodníku smerom ku skáliu. Prehliadka trvá asi 1 hodinu.

Predmetom ochrany je aj nálezisko rebrovky rôznolistej, ktorá je symbolom Chránenej krajinnej oblasti Kysuce.

Kornica – geologická lokalita pieskovcov a zlepencov s výskytom guľovitej odlučnosti. Gule sú mierne sploštené. Odkryv sa nachádza v kameňolome.

Prísup: autobusom do rovnomennej osady, potom pešo smerom k hranici Slovenska s Českou republikou.

Národná prírodná rezervácia Malý Polom – nachádza sa na moravsko–slovenskom pomedzí v okolí vrcholu Malý Polom (1061 m). Predmetom ochrany sú prirodzené spoločenstvá jedľo-bukových smrečín s výskytom skalných hrán zlepencov.

Skalné pereje na riečke Predmieranka – sa nachádzajú na horskom úseku tejto rieky, ktorá sa na dlhom úseku „kĺže“ po odkrytých skalných vrstvách, naukladaných na seba a vytvára tak ojedinelý prírodný jav.

Prístup: autobusom do osady Vrch Predmier, odtiaľ potom peši proti prúdu spomenutej riečky. Prehliadka trvá celkom asi 1 hodinu.

Čudácka – pás skalných brál nasledujúcich v rade za sebou v dĺžke cca 150 m. Ukážka rôznej odolnosti pieskovcov a zlepencov voči eróznym procesom.

Prístup: nachádza sa na kóte Čudácka (827 m), na hrebeňovej trase z Bieleho Kríža na Konečnú.


Vysoká nad Kysucou

Pamätná izba Eugena Cernana – je umiestnená v budove obecného domu. Otvorená bola v roku 1994, pri  návšteve Eugena Cernana rodnej obce starých rodičov z otcovej strany, ktorí sa v roku 1903 vysťahovali do USA. (Z matkinej strany pochádzali starí rodičia Eugena Cernana z okolia Tábora v Českej republike). Eugen Cernan bol veliteľom americkej expedície Apollo 17, ktorá v roku 1972 pristála na Mesiaci.

Pomník obetiam Semetešskej tragédie – nachádza sa pri ceste z Turzovky do Veľkého Rovného, pod osadou Semeteš. Pripomína tragédiu z 20. apríla 1945, keď ustupujúci fašistickí vojaci ako pomstu za vybuchnutú mínu postrieľali 21 obyvateľov z tejto osady a viac domov vypálili. Jediným zachráneným bol Štefan Cipár – otec známeho akademického maliara Miroslava Cipára. Š. Cipár zomrel v roku 1992 a dožil sa 90-tich rokov.

Dlhá nad Kysucou

Súbor objektov ľudovej architektúry v osade U Gajdoši – je to chránený súbor objektov ľudovej architektúry v osade U Gajdoši. Zahŕňa obytné a hospodárske objekty s popisnými číslami 51 až 57.

Prístup: z konečnej stanice autobusovej linky Turzovka – Dlhá nad Kysucou, odtiaľ asi 10 minút pešo do spomenutej osady.

 

Makov

Prameň rieky Kysuca – sa nachádza pod vrcholom kopca Hričovec (1062 m), ktorý je prírodnou rezerváciou. Prameň nie je sprístupnený. Kysuca je vytváraná sútokom viacerých prameňov z územia pod Hričovcom v časti zvanej Kysučné.

Prístup: z konečnej stanice autobusovej linky Turzovka – Dlhá nad Kysucou, odtiaľ asi 10 minút pešo do spomenutej osady.

Brest hrabolistýsa nachádza v osade Papajovci v miestnej časti Kopanice. Je to najstarší 400–ročný a najmohutnejší strom, obvod kmeňa je 635 cm, na   Kysuciach s vysokou biologickou, vedeckou a estetickou hodnotou.

Pomník partizána – nachádza sa moravsko-slovenskom pomedzí medzi obcami Makov a Veľké Karlovice. Autorom diela je Jozef Malejovský. Pomník bol postavený v roku 1984 na pamiatku partizána brigády J. Žižku, ktorá sa počas SNP prebojovala na Moravu, aby rozšírila protifašistický odboj aj na územie tzv. Protektorátu. Miesto je strediskom každoročných stretnutí odbojárov z oboch častí hranice v období osláv SNP.

Náučný chodník Družba – vedie po hrebeni pohoria Javorník, ktoré je hranicou medzi Slovenskom a Českou republikou. Začína sa pri už spomenutom pamätníku Partizáma a pokračuje smerom na juh až k stredisku Portáš. Upozorňuje na prírodné a historické hodnoty na trase a v okolitých obciach. Po oboch stranách chodníka sú krásne výhľady na okolitú krajinu.

Národná prírodná rezervácia Veľký Javorník je najstaršou prírodnou rezerváciou na Kysuciach. Vyhlásená bola v roku 1967. Nachádza sa na území obce Makov na svahu Veľkého Javorníka (1071 m).  Rezerváciu tvorí jedľobučina s prísmesou smreka, ktorá má pralesovitý vzhľad.

Prírodná rezervácia Hričovec – nachádza sa v katastri obce Makov. Zabezpečuje ochranu prirodzených lesných spoločenstiev v pramennej oblasti rieky Kysuca.

 

čadnica

Kaštieľ a lesopark na nižnom konci – boli postavené začiatkom minulého storočia ako letné sídlo bývalých majiteľov okolitých lesov. Po znárodnení r. 1948 ho využíval podnik Drevina Krásno na ubytovanie svojich zamestnancov. V roku 1978 – 81 bol adaptovaný na umiestnenie Kysuckej galérie, ktorá ho využíva na výstavné účely. Pri galérii je rozsiahly lesopark s mnohými vzácnymi drevinami.

Kalvária na vrchu Grapa – je vybudovaná v blízkosti ústredia obce. Vznikla v štyridsiatych rokoch minulého storočia ako dielo miestnych ľudových majstrov. Pozostáva zo 14 kamenných kaplniek – zastavení a kostola Sv. kríža a vrchole kopca. Návšteva – výstup a návrat trvá cca 40 min.

Národná prírodná rezervácia Veľká Rača (1236 m) – sa nachádza na hranici medzi Slovenskom a Poľskom. Bola vyhlásená roku 1976. Predstavuje ukážku zachovaných prirodzených spoločenstiev buka, smreka a javora horského. Vo vrcholových partiách majú vplyvom poveternostných podmienok zástavovitú formu koruny. Na vrchole je umiestnená rozhľadňa.

Prístup: turistickým chodníkom z doliny Dedovka alebo Laliky alebo Náučným chodníkom Veľká Rača, ktorý vedie zo záveru doliny Dedovka k vrcholu Veľkej Rače. Má 7 zastávok s informačnými panelmi. Bol zriadený v roku 1996, obnovený bol v r. 2001. Cesta na vrchol trvá cca 1,5 hod.

 

Krásno nad Kysucou

Pamätná tabuľa Karola Pagáča – je umiestnená v blízkosti mesta je na budove bývalej základnej školy (teraz ZUŠ).  Karol Pagáč pochádzal z Krásna, pôsobil ako učiteľ, počas vojny bol nasadený na front, prešiel k partizánom v ruskom meste Odesa, neskoršie k československému armádnemu zboru generála Svobodu. Padol v bojoch o Duklu v septembri 1944.

 

Zborov nad Bystricou

Kostol Ukrižovaného – je objektom záujmu návštevníkov, s cennými vitrážami od národného umelca Vincenta Hložníka. Pozoruhodné je i to, že bol postavený začiatkom 70. rokov v období tzv. totality, keď sa inde na Slovensku kostoly nestavali.

 

Stará Bystrica

Slovenský orloj - Ide o najväčšiu drevenú sochu na Slovensku. Celková kompozícia predstavuje sediacu Madonu, Sedembolestnú Pannu Máriu, patrónku Slovenska.  Vo výklenkoch orloja je umiestnených šesť bronzových plastík: z najstaršieho obdobia je to knieža Pribina, kráľ Svätopluk, z 19. stor. sú to kodifikátori slovenského jazyka Anton Bernolák a Ľudovít Štúr, z 20. stor. je to Milan Rastislav Štefánik a Andrej Hlinka. Samotný orloj tvorí sedem sôch slovenských apoštolov, ktoré z topoľového dreva vytesal ľudový rezbár Peter Kuník z Tvrdošína. Ide o svätcov, ktorých osudy boli spojené so Slovenskom: sv. Cyril, sv. Metod, sv. Andrej-Svorad, sv. Beňadik, sv. Gorazd, sv. Bystrík a sv. Vojtech. Srdcom orloja je tzv. astroláb, teda ciferník s astronomickými údajmi.  /podrobné informácie nájdete na www.starabystrica.sk/

Na dolnom konci obce v osade  U Šimaškov je mohutný topoľ čierny, svojím obvodom v prsnej výške (540 cm) tretí najmohutnejší strom na Kysuciach.

Pamätná tabuľa MUDr. Karola Brančíkasa nachádza na budove bývalej základnej školy (pri kostole). Je venovaná rodákovi zo Starej Bystrice, ktorý pôsobil v Trenčíne, kde založil Prírodovedný spolok župy trenčianskej.

Pomník 11. obetiam fašizmumalý pomník postavený na pamiatku obetí, ktoré na tomto mieste boli postrieľané 15. januára 1945.

Senkov – miestna časť, kde sa nachádza poľný kríž, pripomínajúci miesta, kde sa počas prechodu frontu v roku 1945 ukrývali obyvatelia obce, ktorá bola z veľkej časti vypálená. Zhorelo 220 domov.

 

Nová Bystrica

Prírodná pamiatka Vychylovské skálie – sa nachádza pri hlavnom hrebeni Slovenských Beskýd južne od Rycierovej hory (1226 m), v oblasti doliny Podrycierová. Vznikla rozpadom pieskovcov na mohutné skalné bloky, ojedinelé svojou veľkosťou vo flyšovom pásme. Skalné útvary sa nachádzajú v zachovaných jedľovo-bukovo-smrekových porastoch.

V skalných roklinách žije rys ostrovid. (O jeho odchytoch píše Rudo Móric v knižke „Z poľovníckej kapsy“ podľa rozprávania lesníka Bohdana Müllera./

Prístup: Autobusom do Novej Bystrice-Vychylovky, doliny Podrycierová, osady Šudovia, odtiaľ pešo po zelenej značke cca 1 hod.

Múzeum kysuckej dediny v Novej Bystrici – vo Vychylovke predstavuje ukážky ľudovej architektúry a bývania na Kysuciach zo začiatku 20. storočia. S výstavbou sa začalo r. 1974. Podnetom pre jeho vznik bola výstavba Novobystrickej vodárenskej nádrže, kvôli ktorej boli likvidované obce Riečnica a Harvelka. Chránené drevenice boli prevezené do skanzenu. Postupne tu boli premiestnené aj objekty z ďalších obcí, napr. mlyn a píla z Klubiny, kostolík zo Zborova, krčma z Korne a iné. Vo viacerých objektoch sú vyinštalované vnútorné zariadenia a nástroje na typické domáce remeselné práce.  V letných mesiacoch sa cez víkendy v areáli Múzea kysuckej  dediny predvádzajú ukážky ľudových remesiel a programy folklórnych skupín. Sezónna prevádzka je tu od mája do októbra.

Historická úvraťová lesná železnička – je súčasťou Múzea kysuckej dediny. Je to zachovaný úsek bývalej kysucko-oravskej lesnej železnice, ktorou sa dopravovalo drevo z Oravy a z dolín povodia Bystrice na pílu v Oščadnici. Spolu s početnými odbočkami merala vyše 100 km. V roku 1968 bola demontovaná a zachoval sa iba úsek z osady Kubátkovia po vrch Beskyd v dĺžke cca 11 km. Časť z neho bola zrekonštruovaná a slúži na prepravu návštevníkov Múzea kysuckej dediny. Jeho atraktívnosť je v tom, že výškový rozdiel z doliny Chmúra po vrch Beskyd prekonáva systémom piatich úvratí, pri ktorých lokomotíva na jednom úseku vozne ťahá a na ďalšom ich tlačí, čo je svetová rarita. Železnička je národnou kultúrnou pamiatkou.

Chránený areál Chmúra – nachádza sa v areáli Múzea kysuckej dediny, s výskytom chránených druhov rastlín (vstavačovité)  na slatinnej podmáčanej lúčke.

Prírodná pamiatka Vychylovské prahy – sa  nachádzajú na riečke Vychylovka v Novej Bystrici. Sú ukážkou typického prahovitého prietoku horskej riečky skalnými vrstvami ílovcov a pieskovcov. Prah je rozčlenený na niekoľko lávok a pokračuje v skalnom koryte asi na úseku 150 m. Viditeľný je z cesty. Vhodné miesto ako zastávka na ceste do Múzea kysuckej dediny Vychylovka.

Vodárenská nádrž Nová Bystrica – bola vybudovaná v rokoch 1980-88 ako zásobáreň pitnej vody pre Kysuce, Žilinu a jej okolie. V súvislosti s jej výstavbou boli vysídlené obce Riečnica a Harvelka.

Technické parametre: priehradný múr má výšku 65,4 m a dĺžku na korune 330 m, šírku 8 m, v päte 242 m. Kapacita nádrže je 1,152.800 m3. Voda preteká potrubím do úpravne, ktorá je pod hrádzou.

Kostol v bývalej obci Riečnica sa nachádza v areáli vodnej nádrže Nová Bystrica. Je jedinou zachovanou pamiatkou na bývalé obce Riečnica a Harvelka. Kostol je vo vlastníctve a správe Regionálneho výboru SZOPK v Čadci, ktorý sa zaslúžil o jeho záchranu pred asanáciou.


Radôstka

Novostavba kostola sv. Andreja-Svorada a Beňadika – je na rozdiel od novostavieb kostolov v iných obciach ukážkou citlivého použitia prírodných materiálov Kysúc – kameňa a dreva – na sakrálnu stavbu. Projektantom kostola je Ing. arch. Ivan Jarina a Ing. Ladislav Mirat, realizácia: obec Radôstka pod vedením starostu Jaroslava Fekulu.

 

Dunajov

Skačkov – pomník pri vedľajšej ceste vedúcej z Krásna – Michálkov. Bol postavený na pamiatku  9 obetiam fašizmu, ktoré boli na tomto mieste postrieľané  5. septembra 1944. Pamätné miesto patrí do katastra obce Dunajov.

 

Kysucké Nové Mesto a okolie

Historické jadro mesta – tvorí jediný zachovaný historický komplex na Kysuciach. Pôdorys určuje štvorcové námestie, z ktorého uhlov radiálne vychádzajú ulice. Domy poukazujú na svoj vznik v 17. storočí. Spomedzi nich sa vyníma budova bývalého pivovaru, dvojpodlažná budova štvorcového pôdorysu, dnes už jej vzhľad je narušený neskoršími prestavbami.

Mestská knižnica – patrí k cenným objektom. Je to baroková dvojpodlažná budova  z 18. storočia. Priamo na námestí sú dve budovy s predstavanou arkádovou chodbou z polovice 17. storočia.

Kostol sv. Jakubabol postavený v 14. storočí, neskoršie radikálne prestavaný. Je to najstarší zachovaný kostol na Kysuciach.

Kysucká hvezdáreň – nachádza sa v miestnej časti Suľkov.

Rodný dom básnika Andreja Majera (1864-1937)používal pseudonym Dlhomír Poľský a patril k Hviezdoslavovskej generácii, sa nachádza neďaleko od budovy pošty a je označený pamätnou tabuľou. Pri dome je pekne rozvetvená zachovaná lipa.

Prírodná pamiatka – lipa pri Kysuckom Novom Meste –  nachádza sa na severnom okraji  mesta  za  sídliskom Kamence. Rozmery: obvod v prsnej výške 528 cm, výška 28 m. Svojimi rozmermi predstavuje druhý najmohutnejší strom na Kysuciach. Má mimoriadnu estetickú hodnotu a dobrý zdravotný stav. Traduje sa, že pod ňou táborilo hurbanovské vojsko pri svojom ťažení cez Kysuce decembri 1848.

 

Ochodnica

Ochodnický minerálny prameň –   je na západnom okraji (vyšnom konci) intravilánu obce. Je upravený kamennou obmurovkou. Voda je mineralizovaná sírovodíkom, čo je typický jav flyšového pásma. Prístup k prameňu je autobusom až do bezprostrednej blízkosti.

Pri návšteve prameňa odporúčame krátke zastavenia – obhliadku miestneho amfiteátra za obecným domom, kde sa každoročne od roku 1972 koná folklórny festival

 

Radoľa

Kaštieľ v  Radoli – predstavuje renesančný typ zemianskeho sídla. Objekt ja dvojpodlažný, pôvodne zrejme opevnený hradobným múrom, časť ktorého sa zachovala. Objekt bol v rokoch 1980-83 rekonštruovaný a v súčasnosti slúži na expozičné účely Kysuckého múzea.

Prírodná pamiatka Veľké Ostré –  sa nachádza v chotári obce pri ceste do rekreačnej oblasti Ostré. Je ukážkou selektívneho zvetrávania vápencovej hradby, pri ktorom mäkšie horniny erodujú a tvrdšie si zachovávajú svoj stály tvar.

Horný Vadičov

Prírodná rezervácia Ladonhora – sa nachádza v katastrálnom území tejto obce a má výšku 1000 m. Geologický podklad tvoria vápence. Predmetom ochrany sú vápencové rastlinné spoločenstvá (buk, hrab, dub zimný) s výskytom viacerých teplomilných druhov krovín (drieň, vtáčí zob, rašetliak a iné). V bylinnom podraste sa tu vyskytujú viaceré druhy, ktoré sú na Kysuciach len na tomto území.

Súbor chránených líp – nachádza sa v centre obce,  na miestnom cintoríne. Dve z nich majú prsný obvod presahujúci 400 cm a ďalšie dve nad 300 cm. Patria k najcennejším chráneným stromom na Kysuciach.

 

Nesluša

V miestnej časti Šindelné je chránený strom – lipa, patriaca medzi 10 najmohutnejších stromov na Kysuciach.

Na vyšnom konci obce je upravený výver prírodného prameňa, ktorý obyvatelia využívajú ako minerálnu vodu.

 

Snežnica

Z prírodných fenoménov je pozoruhodný lom pri ceste smerujúcej do obce, v ktorom sa vyskytujú skameneliny drobných morských živočíchov – amonity. Pozoruhodná je   lipa pri kostole v strede obce, ktorá má v prsnej výške obvod 420 cm a patrí medzi 10 najmohutnejších stromov na Kysuciach.

 

Povina

V závere doliny, vytváranej Povinským potokom, je osada Tatárovce, ktorá je vyhlásená za chránený areál objektov ľudovej architektúry. Nachádzajú sa tu  objekty, ktoré sú typickými ukážkami  tradičného bývania na dolných Kysuciach.

 

Rudinka

Chránená prírodná pamiatka Kysucká brána – je vytváraná prielomom rieky Kysuca cez pruh bradlového pásme medzi obcami Rudinka, Vranie a Brodno. Vytvárajú ju svahy kopcov Brodňanka a Rochovica, pri päte ktorých sa odkryli geologické profily dokumentujúce typické zloženie bradlového pásma. Oba vrcholy sú vyhlásené za prírodné rezervácie.

Prírodná rezervácia Brodňanka – sa nachádza na katastrálnom území obce Snežnica a Brodno (okres Žilina). Bola vyhlásená r. 1975. Tvoria ju vápencové skaly rozbrádzené úzkymi žľabmi. Najcennejší je súvislý dubový porast, ktorý tu má jeden z najsevernejších výskytov na Slovensku.

Prírodná rezervácia Rochovica – je vo vrcholovej časti rovnomenného kopca medzi obcami Rudinka a Vranie (okres Žilina). V rastlinných spoločenstvách sa tu vyskytujú viaceré teplomilné druhy, ktoré tu majú svoje najsevernejšie rozšírenie. V roku1973 časť porastu vyhorela, dnes je už poškodená plocha obnovená.

V obci Rudinka sa nachádzajú aj chránené stromy – lipy , ktoré patria k najmohutnejším na Kysuciach. Sú v areáli miestneho cintorína. Dosahujú rozmery obvodu v prsnej výške nad 400 cm.